Združenie VOTUM

Votum je mimovládna nezisková organizácia, občianske združenie. Venujú sa hlavne deťom s postihnutím. Efektívne zlepšujú kvalitu ich života, rozvíjajú ich, ponúkajú im podporu vo vzdelaní a pomoc pri začlenení do prirodzeného prostredia. Okrem iného, každý rok je pre tieto, ale aj zdravé deti, zorganizovaný letný tábor. Deti sa stretávajú počas desiatich dní v priestoroch Votumu v Devínskej Novej Vsi, kde je pre nich pripravený program plný hier a zábavy.

Aby som vám priblížila atmosféru tábora, opíšem ako približne vyzerá letný deň vo Votume. Tábor sa začína skoro ráno, o ôsmej, tak ako škola. Deckám však vôbec nerobí problém ranné vstávanie. Naopak sa veľmi tešia na ostatných a na program. Mnohé z nich prichádzajú skôr, aby nezmeškali začiatok. Teda bol jeden chalan, Mirec, ktorý sa sťažoval na ranné vstávanie a opakoval ako rád by si ešte pospal, že veď ešte nie je škola. Pripadal mi ako jeden z mojich spolužiakov, keď sa sťažoval na skoré rána, ale aj jeho záľuby boli podobné ako záľuby jeho zdravých rovesníkov. Rád chatoval a hral sa na počítači. Keď sa však začal program, tešil sa tak, ako všetci. Program sme pripravovali dni dopredu, niekedy bolo treba stretnúť sa ešte skorej, aby sme si boli istí, že máme všetko. Ráno sme chystali hry a materiál na vyrábanie. Hier sme museli mať plnú zásobu, pretože deň je dlhý a nesmelo nastať prázdno v programe. Trebalo myslieť na to, že klasické hry zaberú viac času a niektoré hry trebalo upraviť, aby si ich mohli zahrať aj deti na vozíčkoch. Aktivity museli byť jednoduché, ale neobyčajné, niečím zaujímavé, aby sa na druhej strane nenudili. Baška bola jedna z ranných nadšencov. Nechápem ako, ale už od rána bola celá usmiata a veselá, plná energie. Vždy si vždy sadla s vozíčkom za čelo stola a pozorovala prípravy vedúcich. Zvedavými očami sledovala čo sa bude vyrábať a počúvala aký program ich čaká. Aj keď mnoho krát vedela dopredu čo sa bude diať, vždy sa tvárila prekvapene a šťastne.

Začiatok dňa nám tento rok zahajoval Dedko Ranníček. Bol to brat Dedka večerníčka, ktorý vždy uviedol rozprávku, ktorá bola témou na daný deň. Každý rok sa tábor drží jedného motívu. Tentoraz to boli klasické rozprávky. Každý deň na decká čakala iná rozprávka, ktorej sa držal program. Tak teda náš mladý herec to nemal ľahké v 30 stupňoch a v Ranníčkovom kožuchu, baranici a rukaviciach, keď sa tváril že má cez 70 rokov. Keď sa dozvedeli rozprávku dňa, presunuli sme deti ku stolom a začali vyrábať. Vyrábali sme všeličo, ale najpodarenejšia bola istotne obrovská perníková chalúpka. Pre deti nie je ľahké vytvárať, pretože ťažko narábajú s nožnicami a krehkými predmetmi. Napriek tomu to robia s láskou a ich výtvory su často krát neuveriteľné.

Nasledovala desiata a polehovanie. Oddych a ležanie počas dňa je veľmi dôležité, pretože sedieť celý čas v jednej polohe na vozíčku je pre nich namáhavé. Počas ležania počúvali hudbu. Tá ich robila naozaj šťastnými. Zbožňovali hudbu a spev. Majú radi moderné slovenské piesne, ktoré poznajú naspamäť a pri každej príležitosti ich zaspievajú. A skutočne im to ide. Tu vedie Filip, ktorý vie spievať aj hrať na klavíri. Má obrovský talent a niekedy ho len tak pristihnete ako spieva pesničku, ktorú sme nedávno počúvali a presne sa drží melódie. Tiež Pavlínka sa chytila každej pesničky a spievala s úsmevom v očiach. Keď začula, že sa spieva, okamžite zbystrila a pridala sa.

Na obed sme chodili do domova sociálnych služieb, ktorý bol poblíž. Káždý kto mohol sa chopil jedného vozíčkára a presunuli sme sa tam. Niektoré deti vedia jesť samé, ale niektorým bolo treba pomôcť. Keď sme odchádzali poďakovali sa kuchárom a pochválili obed. Nebola pre nich samozrejmosť to, že budú mať obed, ale to, že sa zaň poďakujú. Radi komunikujú a nehambia sa.

Po obede sme sa zahrali hry. Najprv také kľudnejšie, aby im vytrávilo a neskôr aj akčnejšie. Pri tých kľudných vedomostných bola hviezdou Lujza. Tá vedela odpoveď na každú otázku. Nepotrebovala s ničím pomáhať. Jej tím bol rád, že jú má v družstve a vďaka nej napredujú k víťazstvu. V pohybových hrách zasa vynikali Saška a Mišo, obaja s downovým syndrómom, nerozlučná dvojka. Saška má už skoro 21 rokov a väčšinu času trávila v dielničke, kde sa venovala keramike. Za deň spravila veľa misiek a nádob a nemala dosť, stále ju to bavilo. K pohybovým aktivitám sa vždy pridala a ak nesúťažila proti Mišovi, rovnocenného súpera jej bolo ťažko nájsť. Okrem týchto detí treba spomenúť dve slniečka, ktoré pobehovali vždy popri nás. Linda bola známa parádnica, ktorá si sama zladila aj ponožky ku kabelke. Stále sa usmievala a bez kabelky sa nepohla. Mala v nej fotky a rada sa pochválila a ukázala nám uja a tetu. Davidko bol plný nevyprchateľnej energie, bol však dobrý pomocník. Rád sa staral o vozíčky, ktoré zaisťoval a odisťoval, i keď boli veľké asi ako on sám. A nakoniec je tu Duško. Showman, ktorý sa naučil báseň a zarecitoval ju do DTV (Devínska televízna stanica). Tak trval na tom aby sa na neho prišli pozrieť, že o nej neustále rozprával a nakoniec sa mu podarilo to po čom túžil a predviedol sa.

Musím povedať, že som po štvrtej hodine odchádzala z Devínskej unavená ako kôň. Bola som ale naplnená zážitkami, že sú na svete neobyčajní ľudia, ktorí sa dokážu tešiť viac ako tí zdraví. Vraví sa, že sú iní iba napovrch, ale pravda je taká, že sú iní aj vovnútri. Majú akúsi väčšiu chuť do života, vedia dať viac najavo radosť, dokážu sa tešiť aj z maličkostí a pripadajú im ako zázraky. Podľa mňa sú zázraky oni. Snažila som sa opísať aspoň troška deti, ktoré mi spríjemňovali desať dní, ale na to aby ste ich spoznali by ste ich museli zažiť. Vtedy by ste pochopili, prečo sú také úžasné. Votum im dáva k dispozícii ideálne prostredie kde sa naučia k úcte k odlišnosti. Počas tábora si užili zábavy a hier ako zdravé deti. Tvoria vzťahy a zažívajú nové situácie, z ktorých sa učia reagovať a nadobúdajú skúsenosti do budúcnosti. Bolo to desať dní, kde sa naučili mnoho deti, ale aj ja z opačnej strany, nebolo to len jednostranné, ale dali toho veľa aj oni mne.

Alexandra Šlapalová

Článok bol uverejnený v časopise:
HEY YOU
Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa
číslo 6  18. septembra 2009